Rozhovor s Petrom Žiškom

 
 
 
 
ÚVOD > BLOG > Outdoorová scéna > Rozhovor s Petrom Žiškom
 

Rozhovor s Petrom Žiškom

Rozhovor s Petrom Žiškom

Ahoj Peťo, nedávno si sa vrátil z MS v Spartane Race, ktoré sa konali v Amerike. Umiestnil si sa na sympatickom 18. mieste. Čakal si iné umiestnenie, alebo si so svojím výsledkom spokojný?

 


 

 

 

Ahoj Peťo, nedávno si sa vrátil z MS v Spartane Race, ktoré sa konali v Amerike. Umiestnil si sa na sympatickom 18. mieste. Čakal si iné umiestnenie, alebo si so svojím výsledkom spokojný?

Ahoj, určite som čakal lepšie umiestnenie, tak do 10. miesta, ale vzhľadom na podmienky, ktoré sa tam tak nečakane a náhle vyskytli, som spokojný aj s tým 18-tym. Samozrejme, to však mohlo byť aj lepšie...

Máš za sebou veľa športových úspechov, za ktorými muselo stáť veľa tréningov, ktoré ťa zocelili nielen po fyzickej, ale určite aj po mentálnej stránke. Keď sa pozrieš spätne na svoj život, akým spôsobom Ti ho šport najviac obohatil? Prípadne, čo si sa prostredníctvom tréningov a pretekov naučil?

Podľa môjho názoru ma šport obohatil najviac tým, že ma naučil vo veľkej miere samostatnosti, disciplíne a cieľavedomosti. Takže sa jedná skôr o osobnostné vlastnosti, ktoré sa časom vo mne vybudovali a utužili. Taktiež som sa prostredníctvom tréningov naučil trpieť a mnohé veci odriekať.

Na sociálnych sieťach som si všimla, že ti ide nielen šport, ale máš aj dar slova, ktoré vie ľudí pozitívnym spôsobom motivovať. Uverejňuješ príspevky, ktoré sú častokrát plné zaujímavých myšlienok. Kde na ne berieš inšpiráciu?

Inšpiráciu častokrát nájdem v rôznych životných situáciách, ktoré si prežijem buď ja, alebo niekto z môjho okolia. Keď sa na tieto rôzne udalosti, ktoré ma vedú k hlbšiemu pochopeniu života pozriem z viacerých uhľov pohľadu, nútia ma k väčšiemu premýšľaniu, ktorého výsledkom sú príspevky, ktoré niekedy uverejním. Samozrejme nepíšem zas o všetkom. Taktiež si myslím, že vo veľkej miere ma inšpiruje samotný tréning a to, čo na ňom zažívam. Tie pocity sa dajú v asociácii spájať aj s inými vecami, takže nie je to len čisto o tom športe.

Keďže si vrcholový športovec, určite potrebuješ o čosi pozornejšie sledovať svoju výživu, tak aby bola čo najviac pestrá, plnohodnotná a vyvážená. Na každého v tejto oblasti však môže fungovať niečo iné. Máš nejaký svoj špecifický druh stravovania, ktorý tvojmu telu vyhovuje? Dovolíš si aj občasné prehrešky?

Dnes som mal šišky s džemom, takže určite si rád dovolím. Čo sa týka stravovania jedávam v podstate všetko nie je to o tom, že by som dodržiaval nejakú diétu, alebo iné špecifické druhy stravovania. Ale skôr sledujem svoj príjem a výdaj energie, prostredníctvom kalorických tabuliek. Mám to na sebe vyskúšané a funguje mi to.

Existuje pred blížiacimi sa pretekmi niečo/niekto, či už sa jedná o dáke rituály, mottá, hudbu, ktoré ťa vedia zaručene nakopnúť?

Tréningy veľmi často absolvujem s hudbou, ale pred ani počas pretekov ju v zásade nepočúvam nikdy. Inak nepotrebujem nič špeciálne, čo by ma malo nakopnúť. Idem na preteky, pretože tam chcem ísť, rád sa porovnám s ostatnými a v podstate aj sám so sebou.

Z tvojich fotiek je zrejmé, že svoj čas rád tráviš na horách. Podelíš sa s nami o nejaký svoj najkrajší zážitok, ktorý si v nich prežil?

Najkrajší zážitok som mal asi z prvej noci na horách, ktorú som strávil prvýkrát osamote. Bolo to v Talianskych Alpách na jednej z trojtisícoviek. Jeden podvečer som si povedal, že sa tam vyberiem prespať a tak som šiel. Noc bola úplne jasná, ale moje pocity z toho neznáma boli trochu zvláštne. Široko-ďaleko nebolo nikoho, kto by mi v prípadnom nebezpečenstve mohol pomôcť, preto som sa aj často budil. Ale od tej noci už chodím sám na hory spávať častejšie. Jedným z dôvodov je súťažná príprava, ale je to hlavne aj kvôli pokoju, ktorý tam hore panuje. Dajú  sa tam veľmi dobre utriediť myšlienky a rôzne životné otázky. Každopádne, každá noc na horách je nezabudnuteľná.

Máš nejaké heslá, ktorými sa riadiš v športovom živote, ale aj mimo neho?

Všeobecne sa v živote najčastejšie riadim heslom: „Nerob druhým to, čo nechceš, aby robili Tebe.“ A čo sa týka športového života je to asi heslo: „Čo dáš, to si Ti aj vráti.“ V zmysle, najskôr sa treba naučiť dávať a potom sa to snažiť prijímať späť, lebo o tom je v podstate tréning. Podľa môjho názoru, jednou z dobrých športových zásad je taktiež: „Radšej 20% menej, ako 2% naviac.“ Pretože veľa ľudí je premotivovaných a myslia si, že čím budú robiť viac, tým viac získajú, ale v športe to tak neplatí. Treba nájsť tú správnu mieru.

Čo by si odkázal ľuďom, ktorí hľadajú motiváciu začať športovať a robiť pre svoje zdravie čosi viac, ale akosi sa nemôžu stále naštartovať? (samozrejme okrem sledovania tvojich príspevkov na instagrame, či facebooku) :D

Podľa môjho názoru je najdôležitejšie, hľadať motiváciu v sebe samom a nie v niekom inom. Nehľadať žiadne výhovorky, ale konať. Nehovoriť len o tom ako začnem, ale začať. Dnes sa s tým u ľudí veľmi často stretávam. Dokonca aj na mojich prednáškach mám na túto tému  vyhradený záverečný slajd, ktorý hovorí o nutnosti vyhýbania sa slovám, ako napríklad „nemám čas“ lebo každý z nás čas má. Všetci sme dostali rovnakých 24hodín a je jedno kde sa práve nachádzame. Asi toľko! :)

 

Podeľ sa o svoj názor s ostatnými

...

Pridať reakciu na komentár:

 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Plná (Desktop) verzia