Ambasádori | AdamSport.eu

 
 
 
 
 
 
ÚVOD > Ambasádori
 
Radoslav Golian

@radoslavgolian

Narodil som sa vo Zvolene. Okrem potuliek po blízkej Poľane, som sa v mladosti venoval hlavne futbalu a ľahkej atletike. Štúdium na vysokej škole ma zavialo do hlavného mesta, kde som zostal až doteraz. Počas štúdia som sa venoval kajaku, začal som viac chodiť do hôr a objavil som aj čaro ferrát. Zučastňoval som sa rôznych bežeckých pretekov bez ambícií patriť medzi najlepších (môj prvý a zároveň posledný maratón som zabehol za 3:15, 10k za som behal za cca 0:40). Vyskúšal som skydiving, rafting, canyoning, a aj viaceré iné športy, ale moje srdce si získalo lezenie a alpinizmus.

Lezenie sa stalo neoddeliteľnou súčasťou môjho života a vlastne aj životným štýlom. Venujem sa hlavne športovemú lezeniu, pričom ma najviac lákajú viacdĺžké cesty a veľké steny. Za najkrajšie považujem lezenie v horách, a najmä v naších Tatrách. Prešiel som viaceré ostré tatranské hrebene, a aj keď sa mi už raz skoro stal osudným, mojim snom stále zostáva prechod hlavného tatranského hrebeňa.

Zo svojich športových výkonov si najviac cením zimný peší non-stop prechod celého hrebeňa Zápaných Tatier s Dankou Ivanovovou, ktorý sa nám podaril po dvoch neuspešných (tragi)komických pokusoch. Podľa mojích informácií sme prví, ktorí to prešli v zime pešo non-stop.

Mojím primárnym cieľom však nie sú špičkové športové výkony, ale hlavne plnohodnotne strávený čas, radosť z pohybu v horách, na skalách a nádhernej prírode. Aj vďaka lezeniu som navštívil mnohé prekrásne miesta, a spoznal užasných ľudí. Liezol som v Číne (Yangshuo, Getu, Hong Kong) v USA (Red Rock, Joshua Tree, Yosemite, New Jack City), Peru (Cordillera Blanca) a samozrejme najviac v Európe (Berdorf, Sicília, Siurana, El Choro, Paklenica, Dolomity, Wallis a mnohé ďalšie). A v tomto by som chcel pokračovať. Zoznam miest, ktoré by som ešte chcel videť, a kde by som chcel liezť je poriadne dlhý.

 

   

 
 
Lenka Lacová

@lenka_lacova

Všetky príbehy majú svoj začiatok, vrátane toho môjho turistického. 

Volám sa Lenka Lacová a pochádzam z Liptova. Už od môjho detstva ma rodičia brávali na rôzne vŕšky a kopce v našom okolí. Ako čas bežal, moje detské hrátky v okolí Liptova časom vystriedala veľká túžba zdolať tatranské vrcholy a štíty. Môjho srdca šampión je Lomnický štít, ktorý vo mne vzbudil radosť, nadšenie, ale aj rešpekt.

Avšak moja turistická závislosť nekončí iba vo Vysokých Tatrách. Poľská strana Tatier, Nízke Tatry ale aj Veľká a Malá Fatra si získali môj veľký obdiv. 

A čo patrí k mojim nezabudnuteľným zážitkom? Zoznámenie sa s ferratami v Slovinsku a Talianskych Dolomitoch. Neodmysliteľnou súčasťou môjho života je lezenie, či už na umelej stene alebo v prírode. Milujem ten pocit, keď sa človek dokáže každým tréningom posunúť, čo i len o krôčik ďalej. A to je presne to, čo ma nesmierne napĺňa. 

Jednoducho povedané... Turistika a lezenie sú moja závislosť.

 

   

 
 
Peter Smrekovský

@petersmrekovsky

Ahoj, Volám sa Peťo a pochádzam z Liptova. Športu a pohybu sa venujem od malička. Najprv to bol ako u každého chlapca v mojom veku, futbal, bicykel a behanie po kopcoch za dedinou. Neskôr to pokračovalo turistikou vo Vysokých Tatrách so starými rodičmi, ktorí ma zasvätili do krásy hôr.

Prešiel som hrebeňovky Malej FatryVeľkej Fatry, NízkychZápadných a Poľských Tatier (Orla Perć). Vo Vysokých Tatrách mám zdolaných 10 najvyšších štítov a tiež všetky značkované turistické štíty. Minulý rok som sa s kamarátom neúspešne pokúsil o prechod Belianskych, VysokýchZápadných Tatier, zo Ždiaru až na Huty. Počasie nám neprialo a v štvrtý deň sme to museli zabaliť. Nevadí, pokus budeme určite opakovať.

Okrem našich hôr som navštívil aj Júlske Alpy v Slovinsku, kde môžem spomenúť aspoň 3 najznámejšie štíty ako sú Mangart, PrisojnikTriglav. V Taliansku to boli zase ferraty v Dolomitoch, ľadovcová Marmoláda, úžasná Tofana di Rozes a exponované Piz Boè.

Milujem pohyb, prekonávanie samého seba a preto je ďalšou mojou záľubou trail-runningbehanie v kopcoch. Nedá mi nespomenúť extrémne preteky RedBull400. Je to beh do skokanského mostíka, kde je prevýšenie na 400 metrovej trati 200 metrov (Planica). Pretekal som na skokanských mostíkoch na Štrbskom plese, Poľskom Zakopanom, Českom Harrachove, Liberci a Slovinskej Planici.

5 rokov žijem v Českej republike neďaleko pieskovcového raja Adršpach, kde som prepadol čaru lezenia. Pieskovec je veľmi citlivý na vlhko a keď práve nie sú vhodné podmienky na lezenie, tak si to kompenzujem výbehom na hrebeň Krkonoš.

Verím, že aj naďalej budem prekonávať sám seba, pretože mojim ďalším snom je zabehnúť si maratóntriatlon.

 

   

 
 
Róbert Luby

@luby.robo

Považujem sa za športového lezca a zároveň horolezca. Mám 23 rokov, leziem od roku 2006 a od roku 2014 som členom reprezentačného družstva. Vyskúšal som asi všetky lezecké disciplíny od boulderingu až po Himaláje, vrátane pretekania a neviem sa rozhodnúť čo ma baví najviac. Asi všetko dokopy.

Za svoje najväčšie výkony považujem skalné cesty obtiažnosti 11-, pokus o prelez Bhagirathi 3 (dosiahnutá výška 6100 mnm) a onsight 370 m dlhej cesty Sale Athee 9+/10- v Alpách. Riadim sa podľa mota: Najlepší lezec je ajtak ten, kto má z toho najväčšiu radosť :).

 

   

 
 
Mária Fúčelová

@mountainsblow

Mária Fúčelová prezývaná tiež Fuči. Od malička sa zamilovala do vertikálneho pohybu po skalách a horách. V lete aj v zime.

Po rukách, cepínoch, v lezečkách, na lyžiach či na mačkách. Prežíva najrôznejšie dobrodružstvá a vrhá sa do nich s láskou, vášňou, odvahou a pokorou. Píše svoj vlastný blog "Na horách Fuči".

 

    

 
 
Dalibor Dvorštiak

Od narodenia žijem v Ružomberku, v meste obklopenom nádhernou prírodou. Športu som sa začal venovať už na základnej škole. Navštevoval som športovú triedu, hrával som futbal. Neboli mi cudzie ani iné športy ako beh, volejbal, basketbal, v ktorých som reprezentoval školu základnú aj strednú.

Potom prišiel pred dospievaním zlom, kedy som všetko zavesil na klinec. Nie však nadlho. Prišla rodina, deti. Pohyb mi chýbal, snažil som sa nachádzať vždy nejaké športové aktivity v rámci možností (mestská futbalová liga), venoval som sa potulkám prírodou pešo aj na bicykli. V roku 2011 som robil doprovod synovi v behoch do vrchu. Kondične som sa cítil v pohode, tak som to súťažne vyskúšal aj ja. Nebolo to také ľahké ako sa na prvý pohľad zdalo. Začal som pravidelne trénovať a pravidelne sa zúčastňovať behov do vrchubehov do 15 km.

Potom prišla myšlienka odbehnúť maratón. Môj prvý bol 90.MMM v Košiciach, odbehnutý za 03:31:21. S časom som bol spokojný,  nakoľko však príprava nebola adekvátna, poriadne bolel ešte 2 týždne.  Začal som trénovať viac a zaumienil som si pokoriť magickú hranicu 3 hodín. V apríli 2017 ma na maratóne v Krakove delilo od vytúženej hranice 13 sekúnd, nepodarilo sa to pre moju hlúpu chybu, no verím, že môj čas ešte príde :) No a od maratónu je to už na skok na ultramaratóny. Mne učarovali hlavne tie nad 100 km s niekoľko tisícmetrovým prevýšením, ktorým sa v poslednom čase venujem a dúfam, že sa ešte nejaký ten čas venovať budem, ak mi to zdravie dovolí.  

Zúčastňujem sa súťaží na Slovensku, v susedných Čechách, okúsil som aj ŠvajčiarskoRumunsko. S výsledkami som spokojný, nakoľko sa v aktuálnom roku umiestňujem, až na pár výnimiek, v TOP 10, dokonca pár krát aj na stupňoch víťazovJ. V Slovenskej Ultratrailovej Lige som momentálne na 2. priečke.

Spojenie prírody a behu sa stalo pre mňa drogou, robí ma to šťastným a verím, že aj lepším človekom. Mojím najväčším úspechompotešením je to, že som sa stal inšpiráciou pre ostatných. Veľké ďakujem patrí Adam Sportu za to, že ma podporuje v mojich športových aktivitách.

 

   

 
 
Vanda Hošeková

Ahoj, som Vanda Hošeková a šport je moje druhé ja. Prvé preteky, konkrétne v orientačnom behu, som absolvovala už v troch rokoch. Kto by o tom pochyboval, k dispozícii je aj fotodokumentácia. Kým som po 18. rokoch po tejto prvej “pretekárskej” premiére zistila, ktorý zo športov je pre mňa ten pravý, výskúšala som ich pomerne dosť. Cez bežecké lyžovanie a canicross (beh so psom) som sa dostala až ku behom všetkých možných druhov - cezpoľným, cestným aj behom do vrchu.

Dnes sú mojím cieľom najmä dlhšie horské behy a ultrabehy. Minulý rok som absolvovala svoj prvý ultra - Non-stop beh hrebeňom Nízkych Tatier, ktorý bol mojím detským snom. Tiež som bola druhá na polmaratóne Baba-Kamzík a horskom polmaratóne Beh cez Klin. Tento rok by som chcela absolvovať UltraFatra a Ponitriansku Stovku a nazbierať nejaké body na ultramaratónsku klasiku Ultra trial du Mont Blanc. Tiež by som sa opäť chcela viac skamarátiť s mapou a nominovať sa na Akademické majstrovstvá sveta v orientačnom behu do Fínska. Inak si hory užívam aj vďaka skialpinizmu či turistike.

Pochádzam z Ružomberka, bývam v Partizánskej Ľupči, študujem biochémiu v Brne a dobre sa cítim všade, kde sa dá behať, najmä dlho a v kopcoch. Mojím veľkým vzorom je Emelie Forsberg a dúfam, že sa po vyštudovaní vysokej školy raz spolu stretneme na jednej štartovej čiare v horskom ultra.

 

 

        

 

 
 
Jakub Kubačka

Narodil som sa v prostredí, o  ktorom starká vravela „je tu o  čo oči oprieť“ – obkolesený  horami. Nikdy ma nebavili  športy ako futbal, či hokej. Ja  som sa radšej bicykloval po  ulici a neskôr som bike vytiahol aj na kopce. Tu som prišiel na to, že v tých horách sa cítim akosi dobre. Zjazdoval som len dve sezóny, no popri tom som sa začal venovať turistike a pracoval som v lanovom parku.

Od turistiky ma to prirodzene viedlo k lezeniu a keď som sa po prvý krát ocitol v stene Javorového štítu, na  vzdušnej hrane Cesty  Martinčanov, bolo mi jasné, že tohto pocitu sa len tak ľahko nezbavím. Dnes sa teda venujem horolezectvu a je to zároveň moja najväčšia láska. Ako horolezec – študent v hlavnom meste Slovenska, som začal pracovať ako výškový pracovník a tak som našiel ďalšiu aktivitu, ktorá ma napĺňa.

Keďže vo svojom živote mám rád dynamiku, z turistiky som presedlal na beh a v zime tohto roku som zabehol svoj prvý ultramaratón. Tento rok ma čaká obrovská výzva v podobe ultramaratónu Transvulcania a chcel by som uskutočniť prvovýstup v Tatrách.

Všetky moje aktivity rád dopĺňam chutným jedlom a neraz sa všetci naokolo čudujú, čo všetko som schopný do seba schovať :)

 

 

 
 
Mária Kubová

Narodila som sa a vyrastala v krásnom prostredí Liptovských Sliačov, dedinky s bohatou kultúrnou ale aj športovou históriou. Aj mňa moji rodičia už od mladosti viedli k láske k športu. Pravidelne som sa zúčastňovala bežeckých súťaží a tam som mala možnosť spoznať čaro pretekov. Venovala som sa ľahkej atletike a behu na lyžiach. Toto ma formovalo na celý môj život.

Vďaka prekrásnemu prostrediu v ktorom žijeme, akým Liptov, Malá a Veľká Fatra, Vysoké a Nizke Tatry sú, som začala aj s aktívnou vysokohorskou turistikou a lezením. Čaro skialpinizmu som obajvila len pred pár rokmi. Patrikovo nadšenie a oduševnenie pre tento šport, bol pre mňa vysoko nákazlivý. Keďže mám rada aktívny spôsob života, stále mám chuť učiť sa niečo nové a posúvať svoje hranice, začala som behávať dlhé horské behy. Tento rok sa pripravujem na prvý ultrarun. Pravidelným, systematickým trénovaním a zdravým životným štýlom sa mi darí dosahovať pekné výsledky. Tento rok to bolo 1.miesto v behu do vrchu na Sinnú. Vďaka špičkovej skialpinistickej výstroji od Adam Sportu som sa v preteku Malino Brdo vertikál umiestnila na krásnom 1.mieste.

Mojím tajným cieľom je zúčastniť sa Nízkotatranskej stíhačky. Uvedomujem si, že tento cieľ je bez kvalitnej, zodpovednej a svedomitej prípravy nie možný. Preto sa teším na moje ďalšie tréningy a posúvanie vlastných limitov. Pri mojich aktivitách sa riadim heslom Ambyho Burfoota (Bostonský maratón 1968) ,, Pri behaní nezáleží na tom,aký rýchly alebo pomalý si v porovnaní s ostatnými. Ide o tvoje tempo a tvoje napredovanie. Nemôžeš prehrať, lebo nebežíš proti nikomu inému. Bežíš iba proti sebe. A kým bežíš, vyhrávaš!"

 
 
Martin a Mia Mikuštiakovci

Martin

Pochádzam z Likavky  pri Ružomberku a športovať som začal ako 10 ročný. V mladosti som sa venoval najmä atletike – behom  na stredné  trate, ako  junior som sa zameriaval na beh na 800m.  Spolu 

s ďalšími členmi oddielu som už  v mladom veku dostal možnosť pretekať v zahraničí a cestovať na rôzne miesta. Na toto obdobie mám pekné spomienky, bolo  to ešte v časoch, keď v Ružomberku fungoval úspešný atletický oddiel  a atletika bola populárnym športom na školách a na Liptove sa konalo množstvo bežeckých podujatí.  Neskôr som  postupne prešiel na dlhšie trate, často som  sa zúčastňoval  cezpoľných  a cestných behov.

Vzťah k športu  ovplyvnil aj  moje rozhodovanie pri výbere povolania, keď som sa rozhodol stať sa učiteľom telesnej výchovy.  Postupne sa môj okruh športov rozrástol o skialpinizmus a  behy do vrchu. Niekoľkokrát som absolvoval klasickú maratónsku  trať a podarilo sa mi zúčastniť sa aj  na jednom z najväčších maratónskych behov v anglickom Londýne, kde som sa  s časom 2:54 hod. dostal pod  hranicu troch hodín. Medzi moje najobľúbenejšie športové podujatia určite patrí Psotkov memoriál -  vysokohorský  beh cez tatranské sedlá s dĺžkou viac ako  20 km, ktorý som absolvoval mnohokrát alebo vysokohorský duatlon v Žiarskej doline, kde tiež chodím každoročne.

Dnes  sa naďalej  venujem  behaniu, aj keď už v kategórii veteránov nad 40 rokov.  V zime sa ako doplnkovému športu venujem skialpinizmu. Okolité pohoria Veľkej a Malej Fatry  a Nízkych Tatier poskytujú nespočetné množstvo skialpinistických lokalít, no podarilo sa mi zlyžovať aj niektoré tatranské štíty a v zahraničí napríklad Gross Venediger v rakúskych Alpách.  Zo skialpinistických  pretekov mám najkrajšie spomienky na trojdňové podujatie Bokami Západných Tatier alebo  na  skialpinistický tatranský maratón / 3000m prevýšenie, cca  30 km v čase 5:09 hod /.  V budúcnosti  by  som rád absolvoval non – stop prechod hrebeňom Nízkych Tatier,  verím že pri dobrých podmienkach a poctivom tréningu by sa mi to mohlo podariť.

Mia 

Mia sa venuje najmä športovej gymnastike, je majsterkou SR z roku 2014 a niekoľkonásobná medailistka z podujatí slovenského pohára v športovej gymnastike. V roku 2015 obsadila  v rámci slovenského pohára v gymnastike druhé miesto vo svojej  kategórii. Keďže gymnastika je šport, ktorý je náročný na prípravu a čas, Mia trávi väčšinu času v telocvični, a keď sa ju nepodarí dostatočne unaviť tam, pravidelne sa ešte večer trápi posilňovaním na hrazde vo dverách  kuchyne. Doplnkovo sa venuje  behaniu,  obľubuje predovšetkým krátke behy, kde môže využiť svoju rýchlosť a výbušnosť. Medzi jej najväčšie úspechy patria výhry v kategórii najmladších žiačok na  “Banskobystrickom maratóne“, Žaškovskom minimaratóne a iných podujatiach.

 
 
Dalibor Nedelka

Všetko sa to začalo, keď som už ako dvojročný stál na lyžiach. Odvtedy prešlo veľa času a hory sa stali mojou súčasťou. Spočiatku sme spolu s mojim otcom skialpovali po dolinách a neskôr aj brázdili zvážnice na bicykloch. Na začiatku vysokej školy som sa začal závodne venovať skialpinizmu, a tým som si k mojim športom pridal aj beh, ktorý bol nevyhnutnou súčasťou tréningu.

V súčasnosti svoj čas vkladám hlavne do behu a závodne sa orientujem na ultra behy. Hlavu a pätu mojim tréningom dáva Juro Karas a s materiálom mi pomáha Paťo a AdamSport.

Ako dlhodobý cieľ mám zlepšiť si svoje "ultra" schopnosti a priniesť solídne výsledky zo svetových ultra pretekov.


 
 
Jozef Ondrejka

Jozef je jeden z nás občanov, obyčajných ľudí mesta Ružomberok. Je známy svojím pozitívne nákazlivým športovým entuziazmom. Venuje sa rôznym športovým aktivitám a trénuje v štandardných i neštandardných podmienkach. Je inšpiráciou a motivátorom súčasne.

Šport Jozefa oslovil už v detstve, kedy sa v žiackom veku nadšene zúčastňoval rôznych disciplín počas školskej telesnej výchovy i mimo nej ako úspešný reprezentant školy. Či už to bola atletika alebo kolektívne športy ako basketbal, volejbal, či futbal. Šport určite zaujal v jeho živote dôležité miesto. Športového ducha rozvíjal aj naďalej vo svojom voľnom čase, počas strednej i vysokej školy. Neskôr začal cvičiť vo fitnes centre. Individuálne tréningy a tiež rôzne druhy skupinových cvičení ako napr. Crossfit, Funkčný tréning, TRX , Spinning ho pripravovali na nepredvídateľné podmienky v teréne.

Ako pravého liptáka ho krása našej prírody láka športovať aj vonku, v každom ročnom období si nájde čas na nejaký výbeh po kopcoch. V lete ma najradšej večerný beh spojený s plávaním. Zlom v jeho športovom vývoji nastal, keď sa odhodlal prekonať sám seba v extrémne náročných pretekoch Tvrďák, Spartan Race (už aj na Európskej úrovni), ktoré pokoril a úspešne dokončil TRIFEKTU. Zúčastnil sa aj polmaratónu v Košiciach, najstaršom v Európe, kde posunul svoju výkonnostnú latku, možnosti, schopnosti a predovšetkým pevnú vôľu o stupeň vyššie. Jozef je dôkazom toho, že víťazom nie je len ten človek, ktorý stojí na stupni víťazov, ale každý, kto prekoná samého seba a nevzdá sa naplnenia túžby, pre ktorú tento boj začal. Tiež šíri túto zdravú pozitívnu športovú energiu a svoje skúsenosti ďalej.

V blízkej budúcnosti čaká Jozefa Winter Spartan Beast Donovaly, prvý zimný pretek na svete takejto dĺžky 24 km a vrcholom tohto roku bude pretek Ultra Beast Spartan Race - 50 km, cez prekážky a zároveň tento pretek sa bude konať prvý krát v Európe. Taktiež má v pláne odbehnúť maratón v Krakowe. Jozef je tiež nadšencom a členom veľmi unikátnej skupiny otužilcov Ľadových medveďov.

Držíme mu palce nech sa mu darí a šíri posolstvo v zdravom tele, zdravý duch naďalej :)

 
 
Pridaj sa k nám!

Chceš sa stať ambasádorom, členom, byť jedným z nás? Smelo do toho! Napíš nám na email: luptak.patrik@gmail.com alebo info@adamsport.sk a my sa ti určite ozveme :)

 
 
 
 
Navštívili ste
 
 
Anketa

Páči sa ti náš nový web?

(145 hlasov)

  • (122)
  • (13)
  • (10)
Moment prosím...

 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Plná (Desktop) verzia