Radoslav Golian |
Narodil som sa vo Zvolene. Okrem potuliek po blízkej Poľane, som sa v mladosti venoval hlavne futbalu a ľahkej atletike. Štúdium na vysokej škole ma zavialo do hlavného mesta, kde som zostal až doteraz. Počas štúdia som sa venoval kajaku, začal som viac chodiť do hôr a objavil som aj čaro ferrát. Zučastňoval som sa rôznych bežeckých pretekov bez ambícií patriť medzi najlepších (môj prvý a zároveň posledný maratón som zabehol za 3:15, 10k za som behal za cca 0:40). Vyskúšal som skydiving, rafting, canyoning, a aj viaceré iné športy, ale moje srdce si získalo lezenie a alpinizmus. Narodil som sa vo Zvolene. Okrem potuliek po blízkej Poľane, som sa v mladosti venoval hlavne futbalu a ľahkej atletike. Štúdium na vysokej škole ma zavialo do hlavného mesta, kde som zostal až doteraz. Počas štúdia som sa venoval kajaku, začal som viac chodiť do hôr a objavil som aj čaro ferrát. Zučastňoval som sa rôznych bežeckých pretekov bez ambícií patriť medzi najlepších (môj prvý a zároveň posledný maratón som zabehol za 3:15, 10k za som behal za cca 0:40). Vyskúšal som skydiving, rafting, canyoning, a aj viaceré iné športy, ale moje srdce si získalo lezenie a alpinizmus. Lezenie sa stalo neoddeliteľnou súčasťou môjho života a vlastne aj životným štýlom. Venujem sa hlavne športovemú lezeniu, pričom ma najviac lákajú viacdĺžké cesty a veľké steny. Za najkrajšie považujem lezenie v horách, a najmä v naších Tatrách. Prešiel som viaceré ostré tatranské hrebene, a aj keď sa mi už raz skoro stal osudným, mojim snom stále zostáva prechod hlavného tatranského hrebeňa.
|
Podeľ sa o svoj názor s ostatnými
Pridať reakciu na komentár: